Z Havany tentoraz na západ - do ďalšieho obvyklého cieľa turistov Viňales, už posledného, ktorý som počas dvojtýždňového pobytu stihla navštíviť. Ako som na rozlúčku v Havane zablúdila - a pár záverečných reflexiou ...
Dediny Viňales je obklopená malebnými kopcami zvanými mogotes. Sú bizarným spôsobom zvetrané, trochu ako naše pieskovcové skaly, ale oveľa mohutnejšie, takže taký útvar má miesto bokov príkre skaly, ale hore čiapku vegetácie. Vyzerá to veľmi pitoreskný, a keď som za súmraku pozorovala krajinu zo strešnej terasy svojho ubytovanie, mogotes mi pripomínali stádo pasúcich sa mamutov. V skalách sa zároveň tvoria jaskyne, ktoré môžete navštíviť, a sama dediny Viňales je malá, prívetivá a je tu všade blízko do prírody.
Cestou do Viňales sa náš autobus na chvíľu zastavil v krásnom zákutí prírodnej rezervácie Las Terrazas, pri jazere v horách obklopeného bujnou tropickou prírodou, ale zároveň to všetko bolo upravené asi ako okolí Štrbského plesa v Tatrách. Doporučuju k návšteve!
Vo Viňales som si na jeden deň požičala bicykel a obišla som na ňom dve miestne jaskyne vzdialenej asi šesť kilometrov od dediny. Jaskyne Cueva del Indio (v ktorej údajne kedysi žili Indiáni) je pekná, plná kvapľov a zveziete sa tu na motorovej loďke po podzemnej rieke, naproti tomu útvar Cueva de San Miguel vlastne vôbec jaskyne nie je, prejdete dlhou chodbou v skale ústiace do priestoru uzavretého medzi skaliskami, kam sa vraj v histórii uchyľovali úteku otroci, ale dnes je tu vybudovaná pasca na turistov - rozľahlá reštaurácie, u ktorej zastavuje jeden autobus za druhým a kde hlaholí a bubnujú hneď dve afro kapely a vyberajú od vás drobné.
Priamo v dedine Viňales môžete navštíviť botanickú záhradu - vytvorili ju zrejme miestnej nadšenci, nie je veľká, ale je nabitá rôznymi miestnymi drevinami a vstupné je úplne dobrovoľné. Prezrela som si tú treba papáju, kávovník alebo kakaovník, a vcelku tú človeka nepúšťa pocit, že sa ocitol medzi samými izbovými kvetinami, len v obrovskom vydanie.
Tiež som sa vydala na pešej vychádzku medzi kopca (ale môžete ísť na koni) a narazila som na miestnu organickú farmu - teda na Kube je všetka produkcia organická, čiže bio, keďže tu jednoducho nie je k dispozícii žiadna chémia, ale táto farma to mala napísané na vrátkách spolu s pozvaním, že môžete ísť ďalej. Bol to taký permakultúrne raj, mali tam samé polykultúrou - teda rastliny pestované dohromady v zmesiach, od ovocných stromov (kokosy, banány, manga) po pastviny, kde sa spoločne živili kone, kozy, ošípané a hydinu. Ukázali mi taky dva miestne endemické (tj. Žijúci iba na Kube) hlodavce jutíe (čítaj hút), ktorí zrejme pripomínajú ondatry. Tie tunajšie boli skrotená a pochutnávali si na banánoch. Zvieratá na Kube podľa všetkého nepotrebujú chlívky alebo stajne, nanajvýš nejaký prístrešok pre prípad lejaku.
Blízkosti farmy ma odchytila "naháněčka" miestne tabakové plantáže - skutočne tú rástlo políčko pekne šťavnatých tabakových rastlín (sú nápadne zdravé, nežerú je žiadni škodcovia, pretože sú jedovaté) au toho stála veľká sušiareň a dielňa, kde nám turistom ukazovali, ako sa váľajú a tvarujú cigary.
Vo Viňales som našla vegetariánsku reštauráciu (sláva!) Az jej terasy som niekoľkokrát pozorovala cvrkot na hlavnej triede, staré americké limuzíny, traktory, kone ... Typická scénka: okolo prechádza motorka s prirobenia korbou, v nej ležia dve ošípané a sedí človek. Oprie si nohy o jedného prasiatko a ten podráždene kvičí. Všetko zmizne v oblaku dymu ...
Rozhodla som sa vyjsť si naposledy k moru, a to na ostrovček (avšak spojený s pevninou hrádzou) zvaný Cayo Jutías (takže tam asi žijú tí sympatickí veľkí hlodavce), vzdialený od Viňales asi 60 km. Nebolo to úplne jednoduché, musela som obiehať rôzne cestovky v dedine, až som objavila jedno taxi Collective, ktoré tým smerom porozprávali. Bola to veľká americká limuzína a odviezla ma so štyrmi ďalšími turistami za 15 CUC na osobu tam aj späť. Od vodiča to bol vzhľadom k stavu cesty celkom heroický výkon, chvíľami musel ísť úplne vľavo, občas prudko zabrzdil pred kozou alebo kohútom. Keď sa kolóna limuzín s turistami vracala v podvečer z pláže, miestni ľudia sa zrovna vracali z práce, natesnané na korbách nákladiakov a na valnících ťahaných koňmi. Niektorí vyzerali udřeně a merali si nás dosť skeptickými zrakmi ... nie vždy a nie všetkým je tu do spevu a tanca.
zdroj: Eva Hauserová